Včera som si vypočula jeden príbeh, hm...neviem či je skutočný alebo iba žart. Nech je to ako chce, predsa stojí za zamyslenie. Do MHD si nastúpila jedna pekná mladá dáma aj so svojim malým chlapčekom, posadili sa na sedadlo a na ďalšej zastávke sa pred nich posadila jedna stará teta. Chlapček začal do tetušky kopať nohami a neskôr jej začal do chrbta pichať aj dáždnikom..., keď sa teta ohradila na mladú mamičku, ktorá všemožne uhýbala pohľadom aby nevidela správanie svojho chlapčeka. Mamička jej dala odpoveď, že svojho synčeka vychováva v slobode. Za nimi na vedľajšom sedadle sedel asi násť - ročný chalan, ktorý tuto situáciu po celý čas sledoval a bolo mu babičky veľmi ľúto. Keď autobus už dochádzal na jeho zastávku, chalan sa postavil, vybral z úst svoju žuvačku a prilepil ju nečakane na čelo mladej dámy so slovami „ aj mňa vychovávajú v slobode...!“
S l o b o d a
to nie je iba Olynth - sprey pre nosy. Je to slovo, ktoré každý z nás tak rád skloňuje a kto už by nemiloval slobodu všade a vo všetkom. Len či vieme, čo je to skutočná sloboda, či ju vieme správne užívať a či si ju nemýlime skôr s opičou láskou...