reklama

Bola raz jedna detská izba...

Alebo mrcha týždeň? Stále bolo všetko vzorné poukladané na svojom mieste. Sedem rokov, všetky vaše vecí čakali na vás. Na „Vás dvoch", kedy sa už konečné vrátite domov. No nestálo sa tak. Nevrátili ste sa. A od pondelka tohto týždňa to už neplatí...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (32)

Stále bolo všetko vzorné poukladané na svojom mieste. Sedem rokov, všetky vaše vecí čakali na vás. Na „Vás dvoch", kedy sa už konečné vrátite domov.

No nestálo sa tak. Nevrátili ste sa. A od pondelka tohto týždňa to už neplatí...

Tento týždeň pre mňa začínal veľmi ťažko. Odstavili nám kúrenie a spustili vodu z radiátorov, za účelom ich výmeny. To bol ťah pre môjho manžela, aby ma konečne dotlačil k renovácii poslednej izby. Izby našich detí.

Bolo to veľmi, veľmi ťažké. Brať do rúk a baliť do škatúľ vecí, ktoré patrili naším milovaným deťom. Vecí, ktorých sa dotýkali ruky našich drahých. Prvá prišla na rad „výbava" našej dcérky. Rozdelili sme ju na dve polovice a obdarovali sme ňou naše krstné dcéry. Potom prišli na rad knihy a mnoho malých, milých vecičiek, ktoré dostavali na pamiatku od tých, čo ich ľúbili. Veľký plyšový maco, s ktorým náš syn od malička spával. Autíčka, vláčik, bábiky.... Lucinkina gitara

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na rad prišli aj zošity zo stredných škôl. Ani si neviete predstaviť, aké vedia byť tie obyčajné písmenka vzácne a drahé. Každý z nás mal v rukách popísaný papier, ktorý nemá pre nás žiadnu hodnotu. Poznáte ten zvuk? Keď ho nepotrebný, iba tak v ruke pokrčíme, alebo roztŕhame. Tento ma pre mňa cenu zlata. Popísali ho moje drahé milované ruky.

Kto z vás ešte v tomto živote nikoho blízkeho nestratil, si to ani nevie predstaviť. Poviem Vám, šťastný to človek, čo ešte nemusel nikdy robiť to, čo mi tento týždeň.

Potom sme si časť nábytku previezli na chatu...

Kamarátka to okomentovala. „ Vidím, že si dobre urobila, keď si si tu priniesla kúsok svojho šťastia." Rozplakala som sa. „ Vidíš, už iba to mi ostalo, z toho môjho šťastia..."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ľudia si robia toľko starostí a problémov z vecí, ktoré nestoja za to a pritom zabúdajú žiť naplno. Viem a až teraz to chápem, že naše detí to vedeli. Žili svoj život na plno. A možno aj toto mi pomáha žiť.

Toto bolo veľmi ťažké....

Dnes poobede sme začuli zvuk motoriek. Z okná sme zistili, že naproti v bytovke sa žení kamarát nášho syna Drahoša. Teda motorkar, alebo ako ich po niektorí nechutne volajú, že vraj „darcovia orgánov".

Pomaličky sa schádzali a bolo ich viac a viac...

Pozerala som z okná a počúvala tie zvuky. Odrazu som zistila, že už mi to nič nerobí. Mala som v sebe pokoj. Dokonca sme sa veľmi potešili jednému synovmu kamošovi Slavovi, ktorý si k nám na päť minút odskočil, aby nás pozdravil. No boli časy, keď som pri tom zvuku išla zošalieť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Stále pribúdali, bolo ich už hádam okolo tridsať. Hovorím manželovi. „ Videli sme ich už pokope aj viac. Škoda, že to bolo na cintoríne a vieš, čo mi tu ešte chýba? No Drahošova zelená."

Neuveríte, ale v ten moment dorazila ešte aj zelená.

Odchádzali...

Na čele kolóny, šiel ženích v bielom obleku. Tomáš, prajeme Vám, nech vám to vydrží na celý život. Keď prechádzali okolo našich okien, pár z nich nám z motoriek zakývalo.

Potešilo to, že nezabudli na syna, ani sa nezabudli pozrieť do našich okien a zakývať. Jednoducho som dnes zistila, že som ani v tomto nezatrpkla.

Milujem ľudí okolo a milujem život, aj keď sa pre nás skončil na tomto svete, tak kruto. Jednoducho ten život stojí za to, aby sme ho milovali a za všetkých okolností žili na plno. Nezabúdajme, že sme ho dostali darom a nie všetkým ho bolo dopriate žiť.

Vlastimila Krafčíková

Vlastimila Krafčíková

Bloger 
  • Počet článkov:  126
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som mamina dcéry Lucky a syna Drahoša, ktorí už nie sú tu na zemi...Učím sa nanovo žit s touto ťažkou ranou. Žiť bez mojich milovaných...,je ako žiť bez slnka. Nohľadám svetlo aj v tmách a vodu na púšti. Poviem Vám, že je to veeeľmi ťažké...ba niekedy až nezvládnuteľne ! No na tejto zemi, sa na všetko dá nájsť riešenie...iba život sa nedá vrátiť späť a nedá sa ničím nahradiť! Zoznam autorových rubrík:  čo mi život vzalmoja záhradkafoto-začiatkyčo mi život daliba moje spomienkyčo má vie vytočiťviera"z Luckineho perá"moje svedectvaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu